Analyzovať a rekonštruovať rečnícku štruktúru Ciceronovej obhajoby básnika Archia z roku 62 pred Kr. so zameraním na kompozičné techniky, používanie rečníckych otázok a argumentačné figúry typické pre rímske fórum.
Využili sme metódu filologickej analýzy pôvodného latinského textu v kombinácii s historickým kontextom neskorej republiky. Identifikovali sme päť kľúčových častí reči podľa klasickej rétorickej schémy: úvod (exordium), rozprávanie (narratio), dôkazy (argumentatio), vyvrátenie (refutatio) a záver (peroratio).
Vypracovali sme podrobnú schému reči s vyznačením rečníckych otázok (napr. „Quid est enim dulcius otio litterato?“), anafor a antitéz. Každá časť bola doplnená o komentár k jej funkcii v celkovej stratégii presviedčania.
Vznikla ucelená študijná pomôcka pre študentov filológie a histórie, ktorá názorne ukazuje, ako Cicero spájal logickú argumentáciu s emocionálnym apelom. Materiál bol publikovaný ako súčasť akademického portfólia a slúži na seminároch o antickej rétorike.
Podrobná kompozičná mapa s vyznačením všetkých piatich častí a ich vzájomných väzieb.
Katalóg použitých rečníckych prostriedkov s príkladmi z pôvodného textu a ich funkciou.
Stručný prehľad politickej a kultúrnej situácie v Ríme roku 62 pred Kr., nevyhnutný pre pochopenie reči.